Zelená škola
Mysli globálne, konaj lokálne
V ostatných rokoch sa na škole učitelia stretávajú s problémovým stravovaním žiakov. Tých žiakov, ktorí sa stravujú v školskej jedálni je väčšina, takmer 90 %. V prevažnej miere sú to však žiaci z nižších ročníkov, pretože tí starší na to nemajú čas, prípade to jedlo jesť odmietajú. Niektorí žiaci vlastne ani nevedia, čo pojmy lokálny, sezónny a globálny vôbec znamenajú. Aj keď ide o žiakov na vidieckej základnej škole, ktorí by mali takéto potraviny osobne poznať, prípadne aspoň vedieť, čo dané termíny znamenajú. Práve preto došlo k rozhodnutiu uskutočniť výskum vo vidieckej škole a zistiť vplyv globalizácie na spotrebu žiakov na vidieku. Prvoradou úlohou bolo zmapovanie lokalít produkcie potravín, pochutín, nápojov, ovocia a zeleniny, ktoré žiaci, spolu s rodičmi nakupujú. Respondenti, v tomto prípade žiaci školy, navštevujúci 7., 8. a 9. ročník Základnej školy Dominika Tatarku v Plevníku-Drienovom, sa zúčastnili výskumu, ktorý prebiehal formou dvoch dotazníkov. Prvý dotazník bol informatívny, zameraný na základné informácie o nákupoch v rodinách, ich dĺžke, spôsobe dopravy na nákupy, preferované mestá, obce nákupov a tiež preferované obchodné reťazce. Druhý dotazník sa už týkal konkrétnych lokalít produkcie potravín spotrebovaných žiakmi doma a v škole počas ôsmich dní, kedy si sami žiaci značili skonzumované potraviny, ktoré následne zadávali do dotazníka a delili ich do dvoch hlavných skupín. A to na slovenské, pri ktorých značili konkrétne mestá výroby a svetové, kde zaznačovali informácie len na úrovni štátov. Získané výsledky v oboch skupinách sme následne delili do štyroch podskupín, potraviny, pochutiny, nápoje a poslednú podskupinu tvorili ovocie a zelenina. Z týchto údajov sa vytvorili predložené obrázky s vyznačenými mapami produkcie spotrebovaných potravín žiakov.
Získané informácie sú poskytnuté žiakom do ich programu Zelenej školy, v ktorej majú tému ,,Potraviny“. Danej téme sa začali venovať práve kvôli problémovému stravovaniu a slabým informáciám o lokalite produkcie potravín, ktorým sa žiaci majú v pláne viac venovať.
Metódu dotazníka sme použili na respondentoch, ktorých tvorili žiaci základnej školy v Plevníku-Drienovom. Dotazníky boli dva, vytvorené cez aplikáciu Google Docs, Dokumenty Google. Táto aplikácia je bezplatná a vhodná pre tvorbu formulárov, dotazníkov. Odkazy na tieto dotazníky sme odoslali žiakom na ich maily, poprípade na spoločné sociálne skupiny, pričom sme im dopredu vysvetlili spôsob vyplňovania a zberu dát, na čo sa majú pri zbere dát zamerať. Dotazníky boli dva. Jeden bol predbežný, informatívny, žiaci ho vypĺňali prevažne 12-13.3. 2018. Bol zameraný na spotrebu potravín, nákupy v rodine a základných sociálnych informácií. Druhý dotazník bol zameraný na zber dát o konkrétnych krajinách a lokalitách pôvodu skonzumovaných potravín žiakov v období 8 dní, teda od 14.4. až do 21.4 2018. Žiaci väčšinou večer, poprípade na ďalší deň vypĺňali dotazník, ktorý trval zámerne 8 dní, aby žiaci zaznamenali aj potraviny skonzumované u nich doma počas víkendu. Oba dotazníky boli anonymné, každý žiak si zvolil svoju prezývku, pod ktorou vypĺňal dotazníky. Po zbere údajov a priebežných konzultáciách so žiakmi sme uskutočnili kontrolu údajov a ich klasifikáciu. Žiaci už v dotazníku svoje skonzumované potraviny delili do dvoch skupín a to do prvej, kde boli slovenské potraviny, ku ktorým značili aj mestá, kde sa dané potraviny vyrábajú a do druhej skupiny patrili zahraničné potraviny, kde zadávali len krajinu pôvodu. Objavili sa aj také potraviny, ktoré mali krajinu pôvodu inú a krajinu balenia inú, napr. kurčatá, vyliahnuté na Slovensku, odchované, zabité a balené v Poľsku. Taktiež banány dopestované v Ekvádore, ale balené na Slovensku. Preto sme sa na začiatku spoločne dohodli na zadávaní krajiny pôvodu a nie balenia. Zozbierané dáta o domácich a zahraničných potravinách sme rozdelili do štyroch podskupín. Prvú podskupinu tvorili potraviny, teda obed, ryža, mäso a mäsové výrobky, mlieko a mliečne výrobky, pečivo, vajcia, džem, med, treska a pod. Druhú podskupinu tvorili pochutiny, teda maškrty, cukríky, keksíky, cereálne tyčinky, nutela, koláčiky, oriešky, chipsy, tyčinky, popcorn a pod. Tretiu podskupinu tvorilo ovocie a zelenina a štvrtú nápoje, teda voda, sirupy, čaje a rôzne ochutené vody. Osobitnou skupinou boli potraviny využívané v školskej jedálni pri príprave školských obedov. Takto zozbierané dáta sme následne analyzovali. Základom analýzy bolo rozdelenie do dvoch skupín: lokálne a nelokálne potraviny. Za lokálne potraviny sme považovali potraviny produkované v Trenčianskom kraji. Za globálne potraviny všetky potraviny vyprodukované mimo hraníc Slovenska.
V pološtruktúrovanom rozhovore s pani Tarabovou sme zistili, aký je reálny odpad v školskej kuchyni. Žiaci mali odhadnúť, koľko odpadu za týždeň sa vyprodukuje u nich v domácnosti a koľko v školskej jedálni.
Pri odpade v domácnosti za týždeň sa odhady výrazne odlišovali. Najviac žiakov, 8 respondentov odhaduje, že ich týždenný odpad je 1 kg, čo je 25 %. Šesť žiakov odhaduje rodinný potravinový odpad na 2 kg, čo tvorí 19 %, päť žiakov nemá žiaden odpad, respektíve nič nevyhadzujú, čo tvorí 15,6 %. Traja odhadli rodinný odpad na 3 kg, po dvoch sa zhodli na odpade 0,5 kg, 1,5 kg, 4 a 5 kg.
Odpad v školskej jedálni je reálne 100 kg za týždeň, čo sa podarilo odhadnúť len jednému žiakovi, ktorý odhadoval na 120 kg za týždeň. Šiesti sa zhodli v 5 kg odpadu, traja v 10 kg odpadu, rovnako traja v 25 kg odpadu.
Spotreba žiakov
Zo všetkých 32 žiakov, respondentov, si nosia desiatu všetci žiaci okrem jedného. Na nadväzujúcu otázku, či ju vyhodia, ak ju nezjedia, 10 žiakov odpovedalo, že niekedy ju vyhodia, a to buď do bioodpadu alebo ju nosia potulným psom a mačkám.
Lokality produkcie konzumovaných potravín zo Slovenska
Jedným z cieľov bolo zistiť lokality produkcie konzumovaných potravín. Potraviny z dotazníkov si žiaci, ako bolo už spomínané, sami rozdelili do dvoch skupín a následne sme ich klasifikovali do štyroch podskupiny. Jednou z najväčších spomínaných podskupín boli potraviny. Najviac potravín pochádzalo z Považskej Bystrice, čo ovplyvnil hlavne fakt, že takmer všetko pečivo, ktoré konzumovali žiaci denne niekoľkokrát, pochádzalo z pekárne Brojo, ktorá sa nachádza práve v Považskej Bystrici, čo tvorilo 23 % zo slovenských potravín. Ďalšou významnou potravinovou lokalitou bola samotná obec Plevník-Drienové, odkiaľ mali žiaci veľa potravín: - vajíčka, džem, med, mäso, mlieko a pod. Keďže ide o vidiecku obec, kde sú ešte stále aspoň nejaké chovateľské zvyklosti, väčšinu potravín a výrobkov si zaobstarajú svojpomocne, teda 16,6 % zo skonzumovaných slovenských potravín. Frekventovane zastúpenou lokalitou bola aj Bratislava, oficiálne sídlo mnohých potravinárskych firiem. Veľa potravín, ktoré žiaci konzumovali z reťazca COOP Jednota, malo ako výrobné miesto uvedené práve Bratislavu. Dosť zastúpené boli aj slovenské mliekarne, mäsiarstvá, pekárne, ale vo veľkom boli zastúpení aj okolití lokálni malopredajcovia, napr. z Predmiera, Púchova, Dolného Moštenca, Bytče.
Možno konštatovať, že do kategórie lokálnych potravín spadalo 40,9 % z celkových potravín zo Slovenska skonzumovaných žiakmi za 8 dní, avšak obec Plevník-Drienové sa nachádza na rozhraní Trenčianskeho a Žilinského kraja, preto značná časť potravín pochádza z blízkeho mesta Bytča a Žilina.
Ďalšou podskupinou, už nie tak pestrou rozmiestnením lokalít, boli pochutiny s najväčším pecentuálnym zastúpením v Bratislave, takmer 42 %, následne Trnava 11 % zo všetkých pochutín, Košice a Prešov, každý s takmer 10 %, Sereď so značkou Sedita so 6,5 %. Lokálne pochutiny Trenčianskeho kraja tvorili len malé percento, teda 3,2 % zo všetkých konzumovaných pochutín zo Slovenska.
Podskupina potravín ,,Nápoje“ bola najviac zastúpená pitnou vodou z obecného zdroja v obci Plevník-Drienové. Zastúpenie lokálnych konzumovaných nápojov tvorilo takmer 41 %. Následne rôzne ochutené, ale aj neochutené vody z Rajeckej Lesnej, ktoré predstavovali 28 % v menšej miere nápoje z Bratislavy 6,7 %. Najväčšie zastúpenie čajov Popradského čaju z Popradu, 11 %, ale aj miestnych plevníckych byliniek.
Najviac koncentrované lokality po Slovensku mala podskupina ovocie a zelenina, ktorá z 90 % pochádza z obce Plevník-Drienové. Ide o lokálne ovocie a zeleninu. Ukázalo sa, že obyvatelia majú nielen chovateľské, ale aj pestovateľské schopnosti a takmer všetko ovocie a zeleninu si dopestujú sami. Minimum konzumovaného ovocia a zeleniny bolo zo susednej obce Predmier (od miestneho pestovateľa), tvoriace 3 %. Zvyšok bol zo skladov v Bratislave 4 % a Žiaru nad Hronom 3%.
Lokality produkcie konzumovaných potravín mimo hraníc Slovenska
Zhodnotenie lokalít produkcie konzumovaných potravín produkovaných mimo Slovenska prebiehala obdobne ako v prípade potravín zo Slovenska. Potraviny boli klasifikované do štyroch podskupín. Ide o podiel konzumovaných potravín podľa krajín produkcie.
Najpestrejšiu a najobsiahlejšiu podskupinu opäť tvorili potraviny, rovnako ako aj pri slovenských potravinách. Rozmiestnenie krajín pôvodu dokumentuje priložená mapa. Najviac konzumovaných potravín pochádza z Európy, je najbližšie, preto prevažná časť konzumovaných potravín sa produkuje v susediacich štátoch. Je to ovplyvnené maloobchodnými reťazcami, ktoré sú hlavne európske a ponúkajú európsky tovar. Najviac zastúpené boli potraviny z Českej republiky 38,5 %, druhou najviac zastúpenou krajinou pôvodu potravín bolo Nemecko s takmer 17 %. Treťou krajinou pôvodu pre nás menej kvalitných, aj keď lacných a v obchodoch veľmi často zastúpených potravín je Poľsko s takmer 12 %. Štvrtá krajina je Taliansko s 9 % zastúpením skonzumovaných potravín, 4 % malo Maďarsko, ale aj Vietnam. Nasledovali Čína, Francúzsko, Thajsko.
Ďalšou podskupinou boli pochutiny, ktoré tiež boli najviac zastúpené na európskom svetadiele. Najviac konzumovaných pochutín pochádzalo z Poľska, až takmer 10 % všetkých svetových pochutín. Po Poľsku nasledovalo Rakúsko 5,6 % podielom, následne Maďarsko na treťom mieste s takmer 4 % podielom. Na štvrtom mieste bolo Taliansko s 3,4 %, Rusko. Avšak boli zastúpené pochutiny aj z iného svetadielu ako Európa, a to Turecko a USA.
Tretia podskupina sú svetové nápoje, ktorých zastúpenie je tiež najväčšie na európskom svetadiele. Najviac zastúpené sú nemecké nápoje s 37,5 % podielom zo všetkých konzumovaných nápojov. Na druhom mieste s 31 % podielom bola Česká republika. Na treťom mieste boli Španielsko a Švajčiarsko, obe s 8 %. Na štvrtom mieste bolo Anglicko so 6 % podielom, ktoré bolo zastúpené prevažne anglickým čajom. Z ázijskeho svetadielu bola zastúpená s 3 % India. Následne sa vyskytovali v krajinách pôvodu svetových nápojov aj Rakúsko, Poľsko, Taliansko a USA, ale už v omnoho menšom množstve ako doteraz spomínané štáty.
Štvrtou, poslednou podskupinou bolo svetové ovocie a zelenina, ktoré mali pestrejšie rozmiestnenie krajín pôvodu ako doterajšie podskupiny sveta. Opäť aj v tejto podskupine boli najviac zastúpené krajiny Európy. Najviac konzumovaných produktov bolo zo Španielska a to 16 %, na druhom mieste bolo Taliansko s 12 % podielom. Na treťom mieste bola susedná Česká republika s 11 % podielom. S 9 % bolo Poľsko na štvrtom mieste, na piatom mieste boli s 8 % podielom Maďarsko a vzdialenejšie Holandsko. Z európskych štátov boli zastúpené ešte Belgicko, Nemecko, Francúzsko. Z amerických Kolumbia, Kostarika, Ekvádor, ázijské Turecko a Čína, africký Egypt a Madagaskar. V jedinej tejto podskupine s ovocím a zeleninou boli zastúpené africké krajiny.
Príspevok lokálneho ku globálnemu
Na začiatok je potrebné si určiť hranice toho, čo sa bude považovať za lokálne a čo za globálne potraviny. Vo všeobecnosti sa v predloženej práci určili ako lokálne potraviny tie, ktoré sú ešte v rámci hraníc kraja. Keďže dotazníkový výskum prebiehal na respondentoch, žiakoch vidieckej obce Plevník-Drienové, ako lokálne potraviny sa hodnotia potraviny z Trenčianskeho kraja. Potraviny z iných krajov Slovenska sa hodnotili už len ako slovenské potraviny. Do globálnych potravín sa radili všetky potraviny pochádzajúce mimo štátnych hraníc Slovenskej republiky.
Nájdu sa mnohé názory na lokálne potraviny, aj pozitívne, ale aj tie negatívne. Pre tých, ktorí patria k zástancom lokálnych potravín je prvoradým a dôležitým faktom to, že lokálne potraviny neobsahujú toľko chemických látok, umelých aróm a majú vysoký obsah výživných látok. Preto aj keď je pre veľa ľudí jednoduchšie nakupovať letné potraviny cez zimu, treba si uvedomiť, či tie potraviny vôbec chutia ako potraviny a čím všetkým musia byť chemicky doupravované, aby vôbec tak vyzerali a chutili. Preto aj tí ľudia, ktorí preferujú práve tieto lokálne potraviny pred globálnymi sa snažia, ak im to priestor a čas dovoľuje, dopestovať si veľa potravín sami. Ak však na to nemajú čas ani priestor, naskytuje sa možnosť objednať si na Slovensku stále populárnejšiu debničkovú službu. Za určitý poplatok pestovatelia v pravidelných týždenných intervaloch rozvážajú po prihlásených rodinách k odberu debničky so zeleninou a ovocím, ktoré si dopredu odberateľ vyberie. Majú tak servis priamo do domu zo zdravých a lokálnych potravín. Na podobnom princípe fungujú už aj mnohé reštaurácie v mestách, ktoré chcú ponúkať návštevníkom jedlo pripravené len z lokálnych potravín. Tí, ktorí nechcú mať pravidelné dodávky ovocných a zeleninových debničiek môžu využiť možnosť ,,Predaja z dvora“. Predajca lokálnych potravín musí byť zaregistrovaný medzi týmito predajcami a záujemcovia ho počas jeho otváracích hodín môžu navštíviť a zakúpiť si jeho potraviny, poprípade hotové výrobky z nich. Keďže nejde o masové dodávanie do obrovských obchodných reťazcov, predajcovia sa snažia dodržiavať podmienku lokálnosti, sezónnosti a v mnohých prípadoch aj značku BIO výrobkov alebo EKO výrobkov. Globálne potraviny nám síce dovoľujú dať si akúkoľvek potravinu v akékoľvek ročné obdobie a ešte aj navyše s možnosťou výberu obalu v rôznych farbách a jazykoch, ale na žiadnom obale nie je zaručená chuť výrobku a ani jej dôsledok na naše zdravie. Globálne potraviny zaplavujúce naše obchodné reťazce, ponúkajú širšiu možnosť výberu pre zákazníka, snažia sa vyhovieť všetkým ich potrebám a dopytu. Televízne reklamy podporujú tieto globálne potraviny v bohatších, ale aj v chudobnejších krajinách Veď svetové značky ako Coca Cola, Pepsi, Sprite, Skittles, Nestea, Snickers a mnohé iné nájdeme na mnohých, dokonca aj odľahlých miestach sveta. Na jednej strane rozširujú ponuku na trhu svetových , globálnych potravín, ale znižujú ponuku lokálnych potravín. Pričom niektoré globálne potraviny sú cenovo neprekonateľné lokálnymi, prípadne slovenskými potravinami.
Záver
Žiaci a aj ch rodičia s ktorými nakupujú, nie sú pod vplyvom globalizácie, pretože prevažná časť všetkých štyroch podskupín skonzumovaných potravín pochádzala najmä zo Slovenska. Dokonca v prípade podskupiny skonzumované nápoje a ovocie a zelenina, takmer výhradne len z ich obce Plevník-Drienové, poprípade z blízkeho okolia, čiže sme ich považovali za lokálne. Skonzumované potraviny pochádzajúce mimo štátnych hraníc Slovenska pochádzali prevažne z Európy, hlavne z okolitých štátov ako Česká republika, Rakúsko, Poľsko, Maďarsko, Nemecko. Len ojedinele pochádzalo malé množstvo skonzumovaných potravín z Ameriky, Afriky, Ázie.
Pri stanovení druhej hypotézy, v ktorej sme predpokladali, že aj keď sa v blízkosti miesta bydliska žiakov nachádzajú potraviny, chodia na nákupy spolu s rodinou do väčších miest a hlavne autom. Táto hypotéza sa potvrdila, pretože väčšina žiakov uviedla ako najnavštevovanejšie maloobchodné potravinové reťazce Tesco a Lidl, ktoré sa nachádzajú v blízkom meste Považská Bystrica, prípadne Žilina. Obe mestá sú mestá, v ktorých pracujú rodičia analyzovaných žiakov. Aj keď v centre obce sa nachádza prevádzka maloobchodného reťazca Coop Jednota, navštevuje ho menší podiel žiakov. Väčšina žiakov uviedla, že na nákupy chodia v prevažnej miere autom, či už do vzdialenejšieho mesta alebo aj v rámci obce.
Zo všetkých 32 opýtaných žiakov 30 žiakov potvrdilo, že majú doma záhradku a pestujú si v nej potraviny, ktoré doma konzumujú. Dvaja respondenti nemajú záhradku z toho dôvodu, že bývajú v bytovke, ktorej nie je súčasťou záhradka.
Celkovo 22 žiakov si nosí desiatu do školy pravidelne, 9 žiakov si ju nosí niekedy a 1 žiak si ju nenosí nikdy. Na nadväzujúcu otázku, či neskonzumovanú desiatu vyhadzujú, až 22 žiakov tvrdí, že ju nikdy nevyhadzujú a 10 žiakov ju niekedy vyhodí.
Pri vyhodnotení čiastkového cieľa zameraného na návštevu maloobchodných reťazcov, do ktorých chodia spolu s rodičmi nakupovať, boli najobľúbenejšie Tesco a Lidl, následne Coop Jednota a len minimum respondentov navštevuje Billu a obchodnú sieť BIO výrobkov Šafrán
Žiaci spolu s rodinou preferujú kratšie nákupy, teda trvajúce do jednej hodiny, menej ako polovici respondentov trvá spoločný nákup viac ako hodinu. Na nákupy prevažne chodia autom (78 %), ostatní chodia na bicykli, prípadne pešo.
Pri odhade vyhodených potravín za týždeň u žiakov v domácnosti sa odhady rôznili, rovnako ako aj pri odhade vyhodených potravín za týždeň v školskej jedálni.Spracované údaje boli poskytnuté aj žiakom základnej školy, ktorí sú zapojení do programu Zelená škola v kategórií ,,Potraviny“, kde im získané údaje budú nápomocné pri pokračujúcom riešení témy. S týmito získanými výsledkami a svojimi plagátmi k téme vyhrali v Považskej Bystrici v súťaži Ekopyramída I. miesto v B kategórií, teda kategória II. stupňa základných škôl.
Mgr. Dominika Hryzáková